Dnes bol dokonca medzinárodný deň školských knižníc. Škoda, že nebol aj vtedy,
keď som bol aktívnym učiteľom, knihovníkom v učiteľskej knižnici, predajcom kníh pre
žiakov (ešte aj za oných čias zo Slovenskej knihy)… Vtedy deti ešte skutočne čítali,
poniektorí aj 30 kníh za školský rok (ale to bola skutočne vzácna výnimka),
ale vtedy ešte neboli počítače, s deťmi sa dalo aj sem-tam porozprávať, „mali na učiteľa
čas“ a možno aj rešpektovali jeho názory. Pravda, aj vtedy sa našli „vzácne“ výnimky,
ale to je už o inom…
Školské knižnice sú na väčších školách rozdelené do dvoch knižníc – žiackej a učiteľskej.
Mnohé školy sa chvália, ako dobre sú vybavené, zásobené, majú more nových kníh, majú
sponzorov, darcov… Ale mnohé školy ich zase nemajú a živoria, deti čítajú „staré“ knihy,
(čím nechcem povedať, že horšie, slabšie literárne diela pre deti, ako sú tie dnešné).
Možno ste mnohí postrehli, že internetové kníhkupectvo Martinus zorganizovalo koncom
augusta Deň neprečítaných kníh. zapojili sa do akcie desiatky čitateľov (možno aj stovky),
a padol aj taký návrh, že už nemajú kam dávať knihy, radi by ich niekomu darovali. No a
tu sme navrhli aj s niektorými priateľmi z FB, aby sa nepotrebné knihy, najmä tie detské,
podarovali deťom, školám, ktoré nikdy nemajú dostatok finančných prostriedkov najmä na
knihy (ani na učebnice!!!). Myslím, že viaceré školy by to uvítali, či už formou zaevidovania
do žiackej knižnice, či formou darovania tým žiakom, ktorí si ju chcú prečítať, ponechať.
Samozrejme, formu a termín darovania by sme si mali dohodnúť s vedením školy,
s učiteľmi-knihovníkmi a slovenčinármi.
Učitelia denno-denne zvádzajú „boj“ o sčítanosť svojich žiakov, pomôžme im
aj touto troškou!
-imrisko-